V článku Ako to všetko začalo som písal o susedovej zelenej Škodovke, vďaka ktorej som začal tieto vozidlá milovať. V tom čase už sme dávno mali čierneho Favorita, ešte pred ním sme ale mali jeden automobil, na ktorý mám jednu jedinú spomienku. Aby tiež nie, Favorita rodičia zaobstarali v roku 1996, teda v mojich troch rokoch. A o aké auto išlo? Bola to nádherná červená Škoda 125L, ktorú otec odkúpil od brnenskej autoškoly. Žiadnu jazdu si nepamätám, vraj ma v nej viezli z Brna z inkubátora, vraj som v nej išiel veľakrát, ja si však ale vybavujem len tú nádhernú červenú farbu, keď stála pred vjazdom do dvora pri našom dome. Tú nádhernú, svietivú červenú farbu.
Dnes už by som ju nevidel, môj slabučký zbytoček zraku, obmedzujúci sa na farby mi bol v roku 2017 vďaka zákalu oboch očí úplne odmietnutý. Bielu vidím ako čiernu, modrú skôr ako žltú. Celkom by ma ale zaujímalo, či je ešte ona červená Škodovenka napríklad v múzeu, alebo dokonca v prevádzke alebo, či bola vymazaná z povrchu zemského tak, ako väčšina týchto nádherných áut, zošrotovaním. Pátranie ale nebude ľahké, jej spz si už nikto nepamätá, ale kto vie, možno sa tento článok dostane k niekomu, kto o nej treba niečo vie.