rubrika: Srdce nevidiaceho Škodováka – blog

Je to už dlho, čo som tu napísal nejaký ten článok. A ani s podcastmi to nie je oveľa lepšie, ale bola zima av zime sa toho veľa nedialo. Sezóna však opäť pomaly štartuje a tak ich na čase začať odzimovávať.

Nedúfal som, že by sa mi mohlo pošťastiť a predsa sa stalo. Na dnešnom zraze historických vozidiel v Orlovej som sa skutočne vybláznil. Pozrel som si celý rad zahraničných vozidiel, z tých zahraničných ma najviac zaujal Peugeot 301 z roku 1934, potom som si ale šiel prezerať Škodovky. Napokon tak viem, ako vyzerá 110R, posledná generácia 1000MB, osviežil som si, aká krásna je stará Felícia, potom som si ale mohol prezrieť niečo, čo sa naozaj nevidí. Nádherné auto z roku 1957. Bol to Spartak a môžem vám povedať, že to bol naozaj zážitok. Nielen, že som si ho mohol ohmatať, ale majiteľ bol natoľko ochotný, že mi ho aj naštartoval. Čakal som všetko, rachot, dym, smrad... Ale nič z toho sa nekonalo. Spartak bol naozaj nepredstaviteľne tichý, sto dvadsiatka proti nemu reve ako krava.

Dúfam, že na niektorom z ďalších zrazov sa opäť so Spartakom stretnem a že sa mi pošťastí ešte si pozrieť Tudor alebo Škodu 1200. Tiež by som sa hrozne rád prešiel starou Feldou, alebo aj pokojne Spartakom, boli a sú to naozaj nádherné autá, od Škody 120 mi príde, že už tie tvary nie sú také pekné, už to sú také krabice. Možno už chápem, prečo sa sto dvadsiatkam a novším prezývalo rakvy.

Venovať sa autám od rána do večera by asi nebolo v silách nikoho, pauzu jednoducho občas potrebuje každý. Hoci sa svojmu vozovému parku venujem naozaj intenzívne sú chvíle, kedy musím jednoducho vypnúť.

Vybudovať prvú hmatovú dopravnú expozíciu svojho druhu na svete je a ešte dlho bude beh na veľmi dlhú trať, preto dnes chcem hovoriť o autách z úplne iného súdka. A pre mňa osobne je to veľmi inšpiratívne, preto rozhodne čítajte a šírte to ďalej.

Už som sa cestou na mestskú políciu videl, ako píšem článok o svojej prvej pokute. Avšak po odchode z mestskej polície som musel poňatie článku málinko upraviť. K uhradeniu pokuty vo výške až 2000, Kč totiž nakoniec nedošlo.

Niekedy jednoducho šťastie praje. A vo chvíli, keď už si človek hovorí, že jemu sa snáď vyhýba príde niečo, s čím nepočítal. A to bol aj môj prípad. Vďaka náhode a mojej vášni pre historické vozidlá značky Škoda môžem nielen snívať, môžem aj žiť svoj sen.

Tak mi to nedalo a skúsil som to tiež. Neustále o tom čítam, že existuje nejaký chat s umelou inteligenciou. Tak som sa zaregistroval a zadal som tomu umelému počítaču nasledujúci príkaz, z výsledku som úprimne šokovaný, alebo to vie veštiť aj budúcnosť?

S tým úplne súhlasím. V bežnej cestnej premávke nemajú naozaj nevidiaci za volantom čo robiť. A ja sám by som sa k niečomu takému ani neodvážil. Ani keby sa mi ponúkol inštruktor autoškoly, že si sadne na miesto spolujazdca as ním dvaja dopravní policajti, ktorí si sadnú za mňa. Na ceste bez zraku nikdy. Ale práve pre to je tu Tyflocentrum a spolok Nevidiaci za volantom, ktorí pre nás robia akcie na takom mieste, kde je to možné. Ja sám som bol osobne na troch akciách, ktoré organizovalo Tyflocentrum Olomouc s regionálnym pracoviskom v Prostějove. Akcia sa volala (Ne)obyčajná jazda a organizovala sa 3x na letisku v Bochori. A práve tam sme si mohli pod vedením inštruktora autoškoly skúsiť, aké to za volantom je. Boli sme mimo cesty, v uzavretom areáli letiska a jazdili sme po dráhe. A už teraz sa teším na jún, na akciu s názvom Panenský Týnec, ktorú organizuje práve spolok Nevidiaci za volantom. Okrem osobného a nákladného vozidla tam bude aj retro okienko, Velorex, Trabant, ale aj autobus a ďalšia dopravná technika. Akcia sa bude tak ako v prípade Bochora konať na vopred dojadnanom mieste a jazdou nás budú sprevádzať skúsený tím. Na týchto akciách je bezpečnosť braná vždy na prvom mieste. Som naozaj rád, že takéto akcie existujú a pevne verím, že budú pribúdať.